r/Slovakia • u/Strong_Bobcat_9770 • 34m ago
❔ General Discussion ❔ Som optimistka a mám skvelý život, mám sa cítiť zato zvláštne alebo zle?
Čaute,
úprimne mám sa veľmi dobre, mám strechu nad hlavou, som relatívne zdravá, športujem, mám skvelého priateľa a zároveň úžasných kamarátov. S rodinou som sa naučila vychádzať, robím čo ma baví (dizajn), zarobím skvele a cestujem. Fakt mi nič nechýba.
Optimistka som ale bola už od kedy som bola tínedžerka a vtedy som mala problémy s anorexiou a úzkosťami. Našťastie som ich prekonala a naučila sa s nimi pracovať.
Nemyslím si že som to mala z domu kedže otec gambler a mal problémy so závislosťami a moja mama večne v dlhoch a striedala si fakt zlých partnerov. Boli sme fakt že chudobný.
A čisto to prišlo z toho že som sa mala dobre, tak vždy som sa snažila sústrediť a zlepšiť sa v tom čo bol práve problém. Napr. v dizajne aby som mohla viac zarábať.
Čo je ale problém ako to vníma spoločnosť a ľudia v okolí. Idem si s úsmevom po ulici a spievam si lebo som fakt šťastná a niekto začne po mne pohukovať. Prechádzam officovou budovou a niekto mi povie že prečo sa škerím (usmievam sa, lebo však som zdravá a svieti slniečko pfff). Prípadne som prišla na nejaký event a tam som povedala že za mňa mám skvele a milujem čo robim, mali ste vidiet tu reakciu...
A nehovorím o online interakciach.
A tak sa pýtam prečo všetci máme byť len negatívny a cynický a ak sme iný tak je s nami niečo automatický zle, prípadne sa tak nemáme cítiť, lebo však to nejakým spôsobom ubližuje? tým čo su smutný?
Úprimné som unavená z toho nastavenia že ak na všetko vo svojom okolí nenadávam, vrátane vedomých rozhodnutí ako práca alebo partner, tak som divná. Sťažovanie sa je sociálne akceptované, ale byť pozitívny nie je.
A tak sa chcem spýtať som ja ta divna?
