Ahojte, mám 24, skoro 25 rokov dokončujem výšku, no väčšinu týždňa pracujem a školu riešim tak nejak iba v skúškovom, aj to len aby som to už nejak doklepol.
Vec sa má tak, že som sa +- 2 roky dozadu prihlásil a dostal prácu, kde mi šéf párkrát povedal že hľadajú niekoho najmä na plný úväzok, ale aj tak si nakoniec vybral mňa, aj napriek tomu, že som začal na polovičnom, potom 0.6 a teraz som na 0.7 kontrakte.
V tejto práci sa nemôžem na nič vyslovene sťažovať. Práca ma ako taká baví, cez leto som pracoval s iným tímom na full time a veľa sa toho naučil (pod tým istým šéfom), som v kontakte s rôznymi ľuďmi a proces toho čo robím ovládam asi nadpriemerne dobre. Vec sa má ale tak, že proces sa automatizuje a aj keď to zatiaľ ide pomerne dosť pomaly, tak v horizonte 2 rokov bude tento produkt retired, respektíve plne automatizovaný. (Za mňa nemožné, ale tak robíme čo môžeme). Šéf a aj kolegovia ale vedia, že sa so mnou počíta dlhodobo a buď to kde som aktuálne doťuknem sám, alebo pôjdem do iného tímu pod ním a budem len občasne vypomáhať s automatizáciou. Tu nastáva prvý problém, keď som cez leto robil v tom väčšom tíme na full time, tak to bolo určite fajn, vyskúšať niečo nové, no už po 2 mesiacoch som mal aj dosť. Nie v zmysle únavy, ale skôr toho, že to bolo pomerne dosť repetitívne. To čo robím väčšinu roka je oveľa viac dynamické a baví ma to viac. Plat sa zvyšuje +- každých 6 mesiacov, bez toho aby som si niečo pýtal, workload je absolútne fajn a dokážem sa s každým z kolegov o niečom porozprávať. Je to také povrchné, spoločné záujmy tam veľmi nie sú, ale reč nestojí. Šéf ma má rád, keď sa rieši niečo dôležitejšie máme rovnaký názor, ak sa niečoho nevie zúčastniť mi dôveruje a tak nejak necháva všetko na mňa a ja ho zase nebudem zaťažovať zbytočnosťami. Čo je ale najdôležitejšie, fandíme tomu istému tímu v športe. Jediný problém je, že vekovo mi je najbližší kolega narodený v 93.
Na čom nie je nič zlé, až kým som nemal +- 6 mesiacov šancu robiť s kolegyňou o 2 roky mladšou ako ja, ktorá sa dostala na pozíciu podobne ako ja, jednoducho niečím šéfa presvedčila. Dostal som za úlohu ju zaučiť, čiže som jej predal to málo čo som sa naučil, čo sa oplatí ignorovať, čo a kto je priorita a tak. No a keďže sme boli jediní ktorých vek nezačína 3kou, tak sme si sadli a vytvorili veľmi dobrý kamarátsky vzťah, s jemným náznakom súrodeneckej šikany. Ale ako sa hovorí, všetko dobré aj zlé musí skončiť a kolegyňa sa rozhodla odísť, za niečím kde má väčší potenciál kariérneho rastu a najmä rešpektu za všetko čo robila. (Mne je rešpekt ukradnutý, here for the income not the outcome, ale teda ak ma niekto platí za klikanie do počítača budem sa snažiť, lepšie ako rúbať drevo)
Prvých pár týždňov bolo fajn, naspäť k tej klasickej skupinke ľudí a vtedy som si spomenul na všetkých ľudí o pár rokov starších ako ja, ktorí z tímu odišli. Všetci sa tak nejak zhodli na tom, že ich nebavilo sa každé ráno a poobedie rozprávať o deťoch, ktoré nemajú, o výletoch do aquaparkov a podobne, respektíve o nových grilloch, závlahe a jednoducho problémoch ľudí s deťmi. Predtým som to tak nevnímal, no mať skúsenosť s niekým v mojom veku mi tak trochu otvorilo oči. Aj tak by som to ale nepovažoval za dôvod odísť, do práce sa chodí po výplatu, nie diskutovať a bolesti kĺbov.
No a dostávame sa dilemy ktorá ma postretla, boli sme si tak s bývalou kolegyňou sadnúť, keď mi povedala, že v jej novej práci (taktiež veľký korporát) naberajú a že ma odporučila a vychválila pred manažérmi tak, že sa so mnou chceli stretnúť, opäť plný úväzok, ale boli by ochotní ísť na 0.6/0.7. Tak som sa s nimi stretol, dovolím si povedať že by mi práca išla, no jednoducho ma to nezaujalo, nebola tam taká tá voľnosť, riešenie problémov, komunikácia, bolo skôr nalinajkované čo sa bude robiť a že to treba urobiť. Čiže som ich odmietol a aj oni mi povedali, že ma vidia málinko inde a že ma odporučia do iného tímu. Toto sa všetko samozrejme rieši, no moje otázky na korporátnych expertov sú:
Je normálne chodiť po interviews a hlásiť sa kade tade keď s vašou aktuálnou prácou nie je nič zlé, ale viete, že skôr či neskôr chcete vyskúšať niečo nové?
Je normálne odísť z tímu aj keď vám šéf párkrát povedal že s vami počíta do budúcnosti?
Je normálne že najmladší človek v 18 člennom tíme má 33 rokov?
Odišli ste niekedy z práce kam vás dotiahol/la bývalý kolega/kolegyňa? Aké to bolo?
Vopred ďakujem za info. Toto je moja prvá práca kde som dlhodobo a nie na brigáde, čiže to nemám s čím porovnať a tak by som sa chcel opýtať na názory ostatných. Ďakujem :)